Hluk odvedľa

Hluk odvedľa
Napísal Katarína Šatanková, Zlatica Vargová
Štvrtok, 30 júl 2009
Ticho, prosím!
Rušia vašu domácu pohodu hluční susedia? Ak im slová slušnosť a ohľaduplnosť nič nehovoria, nemáte pred sebou ružové vyhliadky. Cesta k pokojnejšiemu bývaniu bude tŕnistá.



Zmierte sa s tým, že zbaviť sa nežiaducich zvukov ostane na vašich pleciach a peňaženke. Poviete si: Odizolujem strop alebo stenu, spoza ktorej sa buchot či hlasná hudba ozývajú, a mám vyhrané. Bohužiaľ, musíme vás sklamať, zvuk sa k vám poľahky dostane opäť. Šíri sa totiž celou konštrukciou panelového domu.

Neostane vám tak nič iné, než odizolovať celý byt – stropy, steny i kúrenárske rúrky prechádzajúce medzi jednotlivými bytmi. Nesmiete zabudnúť ani na vymurovanie jadra a zamurovanie otvorov do šachty vrátane vývodu digestora. Samozrejme, prístup k hodinám na odpočet vody a plynu treba nechať dostupný. A keď sa zmierite s prácou navyše, nemalými finančnými nákladmi a zmenšeným životným priestorom, môže prísť rana pod pás. Hlasnej hudby a buchotu sa nadobro nezbavíte. Môžu za to nízke tóny – basy, ktoré z celého zvukového spektra prenikajú cez pevné materiály najľahšie. Podarí sa vám však eliminovať bežné ruchy, ako sú hlasy, zvuky z televízora či domácich spotrebičov.


Ako na to?

Na začiatok treba podotknúť, že dodatočne zaizolované steny majú význam, len ak dvere či okná osadené v nich dobre izolujú. Na nepriezvučnosť celej konštrukcie má vplyv hlavne jej slabý článok. Stačia jediné dvere so zlými vlastnosťami vo veľmi dobre izolujúcej stene a výsledný efekt bude nedostatočný.

Najbežnejšie riešenie zaizolovania stien a stropov sa ukrýva v dodatočných predsadených, respektíve zavesených konštrukciách vyplnených zvukovou izoláciou a s obkladom zo sadrokartónu. Vyššie nároky na zvukovú ochranu docielite dvojitým opláštením, štandardnými 12,5 mm sadrokartónovými doskami. Na zabránenie prenosu zvuku musia byť všetky profily upevňované na stenu a strop podlepené tesnením a ich rozostupy nesmú presiahnuť 500 mm. V úlohe zvukového izolantu najlepšie obstál materiál s vysokou schopnosťou pohlcovať zvuk – minerálna vlna. V prípade podhľadu by ideálne mala dosahovať hrúbku 100 mm, ale vzhľadom na nízke stropy panelových bytov môžete uvažovať aj o menšej, minimálne 50 mm hrúbke. Dôležité je, aby zvuková izolácia vypĺňala celú plochu konštrukcie bez medzier.


Pre seba i susedov

Menej buchotu si susedia pod vami užijú vďaka plávajúcej podlahe vo vašom byte. Nemáme však na mysli laminátovú či drevenú podlahu. Reč je o plávajúcom potere, ktorý spolu so zvukovou izoláciou zabraňuje prieniku krokového zvuku do stropu a súčasne tlmí zvuk, ktorý sa šíri vzduchom. Na dosiahnutie požadovaného efektu musí byť poter od priľahlých zvislých konštrukcií oddelený zvukovoizolačným okrajovým pásikom. Pri ňom je vyvedená aj pomocná hydroizolácia zabraňujúca preniknutiu vlhkosti z poteru do zvukovej izolácie. Ak bude nášľapnú vrstvu tvoriť keramická dlažba či parkety, hydroizoláciu a okrajové pásiky treba odstrihnúť až po ich položení. Zamedzíte tak zaneseniu škár tuhou hmotou, a tým aj vzniku zvukových mostov.


Plávajúci poter z cementu na izolačnej vrstve do 30 mm vyžaduje hrúbku aspoň 35 mm. Vďaka tejto skladbe sa nová podlaha oproti starej výrazne zvýši, čo znemožní osadiť pôvodné dvere. Pravdepodobne tak budete musieť spolu s podlahou vymeniť aj dvere. Len máloktoré staré dvere sa totiž dajú upraviť na novú výšku, nehovoriac o tom, že zväčša nespĺňajú ani zvukovoizolačné požiadavky.

Úlohu ťažkého cementového alebo samonivelizačného poteru dobre zastúpia aj ľahké prefabrikované potery montované nasucho. Medzi najpoužívanejšie patria sadrokartónové a drevotrieskové platne. Nezabudnite ani na inštalačné rozvody prechádzajúce cez poter, ktoré je potrebné obaliť izolačným materiálom.

Najtichšiu alternatívu z nášľapných vrstiev ponúkajú koberce s mäkkým a vyšším vlasom. Chôdzu po nich takmer nepočuť a menej krokového hluku preniká aj do miestnosti pod vami.


Autor: Katarína Šatanková, Zlatica Vargová
Foto: archív firiem a redakcie
Zdroj: časopis Pekné bývanie